Detský domov

Niekedy deti žijú v domoch, ktoré sú určené na pomoc deťom. Volajú sa krízové strediská alebo detské domovy a pracujú v nich vychovávatelia, sociálni pracovníci a psychológovia, ktorí sa starajú o deti. Niektoré detské domovy majú profesionálnych rodičov – tí sa starajú o deti u seba doma ( vtedy sú deti v profesionálnych náhradných rodinách). Deti môžu prísť do detských domovov v rôznom veku – keď ešte ani nerozprávajú, alebo keď už vedia písať a čítať a niekedy môžu prísť do detských domovov aj viackrát. Deti môžu ísť z detského domova do vlastnej rodiny alebo do inej rodiny: pestúnskej alebo adoptívnej alebo k svojim iným príbuzným.

Tu je niekoľko skúseností s detským domovom od mojich spoluautorov:

  • „V detskom domove som žil od narodenia do svojich 2 rokov. Potom som šiel do pestúnskej rodiny.“ (Slávčo)

  • „Do detského domova som prišla ako 8-ročná, potom si ma adoptovali.“ (Miriam)

  • „So sestrou sme boli dvakrát v detskom domove, medzitým sme žili aj s otcom. Teraz sme v pestúnskej rodine.“ (Mirko)

  • „My sme žili so súrodencami asi 1 rok v krízovom stredisku. Teraz sme v pestúnskej rodine.“ (Peťka)

  • „V detskom domove som bol od narodenia. Asi od 6 rokov som si každý večer hovoril a prosil, aby som mal ľudí okolo seba – ich úsmevy, pohľady a všetko, čo som videl v telke. Veril som, že to raz príde. Od 8 rokov som chodil na návštevy do mojej budúcej rodiny a po roku si ma vzali do pestúnstva.“ (Ondrej)

  • „Žila som 6 rokov v troch detských domovoch. Ako 7-ročná som sa dostala do pestúnskej starostlivosti spolu s mojím bratom, s ktorým sme dvojičky.“ (Soňa)

  • „Najprv som žil v dojčenskom ústave (tak sa volal voľakedy detský domov pre malé deti) a potom v detskom domove. Potom som žil v profesionálnej rodine a profesionálni rodičia požiadali sudcu, aby sa mohli o mňa starať ako pestúnska rodina.“ (Matej)

Ak vieš, či si bol v detskom domove, v krízovom stredisku alebo v profesionálnej rodine a ako dlho, môžeš si o tom napísať do svojho denníčka. Bude to ako keby si bol ďalší spoluautor tejto knižky 🙂