Len dôležití (VIP) ľudia majú vlastnú ochranku
V každej krajine žijú okrem dospelých ľudí aj deti. A v mnohých krajinách, kde považujú deti za dôležité, existujú zákony na ich ochranu. Aj na Slovensku existuje zákon o ochrane detí. Celým menom sa volá: Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (zákony mávajú občas zvláštne mená? a slová, ktorým nie vždy rozumieme). Tento slovenský zákon o ochrane detí je podriadený veľkému medzinárodnému zákonu o ochrane detí: Dohovoru o právach dieťaťa. Medzinárodný zákon (teda taký, ktorý platí vo veľa krajinách) je dôležitejší ako slovenské zákony.
Všetci potrebujeme byť v bezpečí
Na svete na deti číha veľa nebezpečenstiev, napr. cesta s autami je pre malé deti veľmi nebezpečná, alebo horúci hrniec, ostré hrany stola, elektrické zástrčky, rozbité sklo. Nebezpečné pre deti môže byť aj to, keď vidia veci, ktorým ich rozum nedokáže rozumieť, alebo keď vidia alebo zažijú niečo zlé. Keďže nebezpečenstiev je veľa a deti ich nie vždy rozpoznajú, majú pri sebe dospelých. Deti potrebujú žiť v bezpečí, aby sa im dobre vodilo. A tiež potrebujú lásku, aby sa cítili v bezpečí a spokojne. Aby sa mohli pokojne hrať, aby sa naučili rozprávať, čítať, smiať sa a vedieť, ako si dávať na seba pozor..
Ak deti s rodičmi v bezpečí nie sú, zvyčajne žijú v inej rodine.
Kde sa cítim najbezpečnejšie ja?
„Cítim sa veľmi dobre zabalená do deky s dobrou knihou a teplým čajom. Ale úplne najlepšie mi je s mojimi deťmi alebo u mojej sestry na záhrade, keď opekáme.“
A kde sa cítiš najbezpečnejšie ty? Pohľadaj si čistý papier alebo ak si píšeš denník, použi ten a môžeš si to napísať alebo nakresliť.
Aj ty máš svojich bodyguardov
Teraz sa ťa spýtam niečo zvláštne. Vieš, čo/kto sú to bodygardi ? Asi vieš, ale pre istotu ti to stručne vysvetlím: sú to ochrancovia významných, dôležitých ľudí. Ich prácou je vlastným telom chrániť tých dôležitých ľudí, aby im nikto neublížil. No a prečo to sem píšem? Čítaj ďalej.
Podľa zákona o ochrane detí existujú pracoviská, kde pracujú takí ľudia – skoro ako bodygardi, majú totiž chrániť deti. Tie pracoviská sa volajú: oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a tí bodygardi sa volajú sociálni pracovníci. Sociálni pracovníci majú za úlohu pomáhať rodičom zvládnuť problémy. Sociálni pracovníci vlastne robia deťom „ochranku“.
Ich prácou je navštevovať rodiny, kde majú nielen deti, ale aj rôzne problémy. Je možné, že aj tvoju rodinu navštevovali a zaujímali sa o to, či si v bezpečí. Keď sa im niečo nepozdávalo, určite o tom rodičom hovorili.
Jedna moja spoluautorka mi povedala:
„Pamätám si na takú pani z úradu, ktorá chodila za mojou mamou a dlho s ňou hovorila. Otec bol vtedy v base. Potom mňa aj môjho brata tá pani viezla do detského domova.“
Niekedy sú v rodinách veľmi veľké problémy a rodičom sa ich nedarí zvládnuť ani s pomocou iných. Keď sú problémy také veľké, že to už pre deti v rodine nie je bezpečné, úlohou sociálnych pracovníkov („ochranky detí“) je napísať o celej situácii list a poslať ho sudcovi. V tom liste môže napísať, že sa o deti bojí a čo navrhuje.
Ďalšími dôležitými ľuďmi sú psychológovia. Sú to ľudia, ktorí nám pomáhajú, keď máme strach, alebo keď nám niekto ublížil. Môžu nám pomôcť aj vtedy, keď nás čaká stretnutie, z ktorého máme ťaživé pocity. Psychológovia nám pomáhajú tak, že sa s nami rozprávajú. Je to ich práca. Vedia sa super rozprávať a vedia nám pomôcť, ako byť menej smutný. Keď sa im vyrozprávame, náš problém sa zmenší, akoby nám odpadol kameň zo srdca.
Niekedy môže byť super mať vlastného psychológa a ty máš určite právo sa s psychológom stretávať.
Zhrňme si to:
Si veľmi dôležitá osoba. Máš vlastnú ochranku a okrem nej existuje veľa ďalších ľudí, ktorí ťa ochraňujú a ktorým na tebe záleží.
Si mimoriadne dôležitá osoba, pretože ťa mnoho ľudí v tvojom živote ochraňovalo a pomáhalo ti. Len tí najdôležitejší ľudia v krajine mávajú „ochranku“ – bodygardov. Aj ty si jedna/jeden z tých dôležitých.
„Ochranku“ detí tvoria špeciálni ľudia, ktorých zamestnaním je ochraňovať deti.
Pracujú na oddeleniach sociálnoprávnej ochrany detí na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Hovoríme im sociálni pracovníci alebo aj kurátori.
Jedna sociálna pracovníčka, ktorá robí „ochranku“ deťom, mi o svojej práci povedala: „Snažím sa každú rodinu navštíviť a porozprávať sa s rodičmi, aké sú ich problémy. Vždy som rada, ak sa môžem porozprávať aj s deťmi. Záleží mi na tom, ako sa majú.“
Vďaka tejto ochranke žiješ v novej rodine.
Tvoji (pestúnski alebo adoptívni) rodičia kvôli tebe urobili veľmi veľa vecí, aby ťa našli a mohli sa o teba starať. Pomáhala im pritom tvoja „ochranka“, teda ďalší sociálni pracovníci z oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí, ktorí majú na starosti všetko, čo sa týka adopcie, pestúnstva alebo aj náhradnej starostlivosti u príbuzných.
